5. Pakúl nie ŭ rukách, nie kažý, što twajó.
Jšóŭ biédny mužyčók ciéraz čýstaje póle, ubáčyŭ zájčyka, nádta uciéšyŭsia i kážeć: „Wot hdzie mnie Boh na šápku pasláŭ! Padkradúsia ja da hétaha zájčyka, zabjú jahó, zaniasú ŭ miastéčka, pradám i za héty hróšy kuplú śwínku; świnka aparósicca, búdzie dwanáccać parasiátak. Parasiátki wýrastuć i prywiadúć znoŭ pa dwanáccać parasiátak; tahdý ja ŭsich ukarmlú, pakalú, świran miása nalažú, miása pradám i za hróšy wot jakúju chátu pabudúju, wot jakí búdu baháty! Wot to búdzie žycció! I tak krýknuŭ mócna, padkráŭšysia da zájčyka, što zájčyk pračchnúŭsia i uciók.
Nia pij miódu, nia staŭ cháty, |