Старонка:Karotkaja historyja Biełarusi (1910).pdf/99

Гэта старонка не была вычытаная

Najlepšaj mierkaj kultury kožnaho kraju słužyć aświeta; woś, kali paŭhledajemosia na čysło wydanych knižok dla našaho kraju i zrodnaj nam Ukrajny, razam s katoraj z najdaŭniejšych časoŭ i da XVIII a nawat pačatkoŭ XIX stalećcia karystali my z supolnaj literatury, to pawedłuh čysła wydanych knižok, jak abličaje wiadomy bibliohraf Estrojchier, zajmajem my nie apošniaje miejsce. Tak, da zawiedzieńnia hraždanki wydano było knih sławianskimi literami (kirylicaj) usiaho 1737; z hetaho čysła było drukoŭ:

drukawanych pa biełarusku i ukrainsku
.   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .
897
sławianskich drukawanych dla Biełarusi i Ukrajny
.   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .
144
pa rasiejsku i sławianskich, drukawanych dla Rasiei
.   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .
556
dla pałudziennych sławian
.   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .   .
140

Najbolšy razćwiet biełaruskaj literatury (cerkoŭnaj) prypadaje na XVI i XVII stalećcia. Paźniej biełaruščyna była wycisnuta polščynaj.

Staŭšy mowaj sielanstwa, katoraje ŭžo nia mieło swajej intelihiencii ( — a nawat i duchawienstwa, bo jano pierš za šlachtaj ciahnułosia da polščyny, a paśla da rasiejščyny), mowa biełaruskaja pačała pamału marnieć i tracić swaju daŭnuju hładkaść i bahaćcie. Pad kaniec XVIII stalećcia ŭsie tyje pieramieny, jakije pierežywała Biełaruś, złažylisia na pawarot da swajho rodnaho, na začatak narodnaho adradžeńnia. U pačatkach XIX stalećcia pajaŭlajecca ŭžo rukapisnaja biełaruskaja literatura, katoraja, chodziačy ŭ sotniach pierapisanych ehzemplaroŭ, budziła nacionalnaje pačućcie; ale ciažkije warunki, u jakich žyŭ kraj, nie dali hetym začatkam raźwinucca ŭ ruch da nacionalnaho adradžeńnia. Usie žywyje siły kraju zachwačeny byli zmahańniem za interesy to polskaj, to rasiejskaj nacii, albo prawasłaŭja i katalictwa, i hetaje zmahańnie dzialiło biełaruski narod na dźwie niepryjaźnienyje parcii z wialikaj škodaj dla nacionalnaj świedomaści.

„Ŭ mory hetych nacionalno-relihijnych zmahańnioŭ, — piše niaboščyk S. Połujan u swajej niedakončenaj pracy: „Biełaruskaja literatura ŭ jaje typowych predstaŭnikach“, — ihnorowali biełaruski narod, i ŭsie proby da nacionalnaho samovyznačeńnia tonuli ŭ hetym mory, jak niepamietnaja „cieča“ (ciačeńnie). Bo kožnaja z zainteresovanych staron siliłasia naukovymi dovodami uzmoćnić svaje pretensii na