IX. Z šyrejšaj dziejnaści BChD. X. Niezaležnicki charaktar BChD i adnosiny jaje da susiedziaŭ.
Аўтар: Адам Станкевіч
1939 год
XI. Apošnija padziei BChD

Спампаваць тэкст у фармаце EPUB Спампаваць тэкст у фармаце RTF Спампаваць тэкст у фармаце PDF Прапануем да спампаваньня!




RAZDZIEŁ X.

Niezaležnicki charaktar BChD i adnosiny jaje da susiedziaŭ.

§ 1. - Sutnaść niezaležnickaści.

Kali idzie hutarka ab niezaležnickaści BChD, dyk heta sprava patrabuje vyjaśnieńnia i vyraznaha ŭstaleńnia samaha paniaćcia niezaležnickaści. Niezaležnickaść možna razumieć dvajaka: teoretyčna i praktyčna, abo praściej kažučy — niezaležnickaść palityčnaj idei i srodkaŭ, što viaduć da jaje ździejśnieńnia. Voś-ža BChD mieła ŭ sabie hetyja dźvie składovyja čaściny.

Hetki charaktar BChD vidać z jaje prahramaŭ. Užo ŭ prahramie mienskaj z 1920 h. zaznačajecca imknieńnie da samastojnaha, niezaležnaha bytu Biełaruskaha narodu. Imknieńnie heta tam adnak jašče imhlistaje i niesprecyzavanaje. I heta zrazumieła — BChD ŭ pieršym svaim etapie, ab čym užo viedajem, — heta faktyčna była nie arhanizacyja palityčnaja, ale imienna apalityčnaja, chryścijanska-hramadzkaja ŭ duchu encyklik Papy Lavona XII. A ŭžo pieršaja vilenskaja prahrama BChD vyrazna zaznačaje svoj niezaležnicki charaktar jak idejny, tak i ŭ niekatoraj miery praktyčny. Čytajem tam, što BChD imkniecca da palityčnaj niezaležnaści Biełaruskaha narodu i da federacyi z susiednimi narodami, u pieršuju čarhu z narodam Litoŭskim i Ukrainskim. Zatym adnak, što sprava sužyćcia niezaležnaha ŭ budučynie Biełaruskaha narodu z svaimi susiedziami jość spravaj pradusim praktyčnaj i, dziela hetaha, druharadnaj, paźniejšyja prahramy BChD, padčyrkvajučy palityčnuju pryncypovuju niezaležnaść Biełarusi, ab sposabach sužyćcia z susiedziami ŭžo balej nia ŭspaminajuć. Adnak z samych henych dumak BChD ab budučynie, vynikaje toje, što jana Litoŭcaŭ i Ukraincaŭ uvažaje za takich sajuźnikaŭ, z jakimi idziecca da niezaležnaści imienna niezaležna, z jakimi jość najbolš supolnaha palityčnaha intaresu. Uznoŭ-ža ŭ "Bieł. Krynicy" ŭściaž spatykajucca artykuły, jakija hetuju staranu praktyčnaj niezaležnaści BChD raźvivajuć časta i hruntoŭna, snujučy dumku, što pieršym i hałoŭnym srodkam, jaki viadzie da niezaležnaści Biełaruski narod, jość jaho ŭłasnaja vola i kultura, a druhim srodkam — jość u pieršuju čarhu supracoŭnictva Biełaruskaha narodu z narodam Litoŭskim i Ukrainskim.

U hetym-ža ŭsim vidacca imienna henaja padvojnaja niezaležnickaść BChD — teoretyčna-ideovaja i praktyčna-faktyčnaja, što vyražajecca hetkaj formulaj: imknucca da niezaležnaści niezaležnymi darohami. A kali idzie ab hetyja niezaležnyja darohi, dyk jany viaduć nie praz tyja susiednija narody, jakija najmienš, abo i susim nie zacikaŭlenyja ŭ niezaležnaści i ahułam u samastojnym isnavanni Biełaruskaha narodu, ale praz tyja narody, jakija tak ci inakš u samastojnaści i niezaležnaści hetaha narodu zacikaŭlenyja i jak najmienš majuć u im samalubnych metaŭ. I voś-ža kali praśledzić adnosiny BChD da narodaŭ Litoŭskaha i Ukrainskaha z adnaho boku i da Polščy i SSSR z druhoha, dyk hetkaja ideolohija i taktyka BChD akažacca vidavočnaj.

Palityčny niezalažnicki ideał BChD źjaŭlajecca prostym i lohičnym vysnavam z aktu 25.III.18, jaki apiavaje Biełaruś niezaležnaj suverennaj dziaržavaj. I heta zrazumieła. Ale treba śćvierdzić, što i ŭspomnienaja samaja taktyka BChD tak-ža jość prostym lohičnym vysnavam z henaha ideovaha nastaŭleńnia, z henaha-ž aktu. Lohika jasna kaža, što da ideału niezaležnaści idziecca i darohaj niezaležnaj.

A ciapier niekalki słoŭ ab tym, jak BChD razumieła sutnaść aktu 25.III, sutnaść henaha hałoŭnaha ideovaha i praktyčnaha svajho pryncypu. Sprava ŭ tym, što akt 25.III možna zrazumieć tolki pavodle tej hramaty (treciaj ustaŭnoj), jakoj jon byŭ abvieščany. Tymčasam taja hramata, redahavanaja ŭ revalucyjnaj atmasfery, jość miešaninaj narodnictva i marksizmu, ułaśnictva i kolektyvizmu, sacyjalizmu i kapitalizmu, demakratyzmu i dyktatury. Voś-ža BChD, apirajučysia na akcie 25.III, trymałasia faktyčna tolki jaho sutnaści, heta znača ― ideału suverennaj niezaležnaści Biełarusi, na ŭsich jaje etnohrafičnych ziemlach, a ŭsio inšaje: unutrany sacyjalny ład i adnosiny ŭžo niezaležnaha Biełaruskaha narodu da susiedziaŭ, pakidajučy budučyni, pakidajučy voli narodu i datarnoŭvajučysia da ducha času i da patrebaŭ taho-ž narodu. U hetym duchu BChD apracoŭvyvała svaje prahramy i ŭrešcie, idučy za hetym ideałam, pieramianilasia na BNA, u prahramie jakoha z 1936 h. hetkaje-ž razumieńnie aktu 25.III samo kidajecca ŭ vočy.

§ 2. ― Adnosiny da Polščy i SSSR.

Hetych dvuch krain BChD ŭ svajej palitycy staranilasia.

Začniom ad Polščy. Tut pradusim treba adciemić nastupnaje cikavaje žjavišča. Zakładčykami i ideolohami BChD byli pieravažna katalickija ksiandzy Biełarusy i śvieckija intelihienty tak-ža kataliki Biełarusy. Z hetaha možna sudzić, što BChD musila mieć charaktar vyklučna katalicki i z jaŭnym nachilam da Polščy. Tymčasam stałasia naadvarot. Imienna heta biełaruskaja palityčnaja arhanizacyja tak mnoha prajavila adpornaści ad polskaści, jak badaj ni adna jakaja inšaja biełaruskaja palityčnaja arhanizacyja. Tłumačycca heta miž inšym tym, što za časaŭ BChD ŭ polskim hramadzianstvie nia było takoj palityčnaj hrupy ci partyi, jakaja pazytyŭna adnosiłasia-b da biełaruskaj prablemy i spryjała-b jaho palityčnamu i nacyjanalna-kulturnamu raźvićciu. Ministr nacyjanalist Skulski ŭ Sojmie u 1921 h. zajaviŭ, što za 50 hadoŭ susim nia budzie Biełarusaŭ, bo jany buduć vynaradaŭleny. U 1927 h. sacyjalist M. Niedziałkoŭski zajaviŭ u tym-ža Sojmie, što polskija sacyjalisty pojduć u Biełaruski narod, na suproć biełaruskich nacyjanalnych ideałaŭ, panad hałovami biełaruskich pasłoŭ. Pryjemnyja vyniatki ad hetaha niapryjemnaha pryncypu stanavili tolki adzinki. Voś-ža miž inšym hetym i tłumačycca takaja adpornaść BChD na polskija ŭpłyvy.

A ciapier słoŭ kolki ab SSSR. Adnosiny BChD da hetaj krainy, dzie znachodzicca bolšaść Biełaruskaha narodu, jak u BSSR, tak i pa za jaje hranicami, byli tak-ža sroha adpornyja, a ŭ najlepšym vypadku krytyčnyja. Što-ž tut za pryčyny hetkich adnosinaŭ? Dyjametralna roznaja ideolohija. Dyktatura matarjalistyčnaha kamunizmu, praśled relihii, niepryznavannie i niščeńnie nacyjanalnaj kultury, skasavannie volnaści sumleńnia, siłaj pravodžańnie kolektyvizacyi i inš. - usio heta sapraŭdy musiła pužać i adstrašać ad siabie BChD, arhanizacyju, zbudavanuju na chryścijanska-demakratyčnym idealiźmie. Praŭda, u BSSR BChD zaŭsiody bačyła jak niešta dadatniaje, prynamsi dla budučyni Biełaruskaha narodu, u tym, što isnuje tam choć fikcyjnaja aŭtanomnaja Bieł. Savieckaja Respublika, što tvorycca, choć duža adnabokaja i antynacyjanalnaja, ale formaj, jazykom, biełaruskaja kultura, što isnujuć škoły z biełaruskaj vykładovaj movaj i inš. I dziela hetaha pry ŭsim krytycyźmie i adpornaści da SSSR, u "Krynicy" i "Bieł. Krynicy" možna spatkać aprača bajavych i nehatyŭnych adnosinaŭ da henaj krainy, tak-ža časta i notki prychilnyja da jaje, zaležna ad taho, ci tam časam tvaryłasia niešta sapraŭdy dadatnaje dla Biełarusi, ci naadvarot — adbyvalasia rujnavannie biełaruskaha nacyjanalnaha bytu.

Ale ŭsioždyki, nia hledziačy i na hetyja, časam prychilnyja notki da SSSR, BChD hetaj krainy, naskolki halavoj jaje źjaŭlajecca Maskva, sajuźnikam, na jakoha možna apiorcisia, idučy da vyzvalennia Biełaruskaha narodu, nia ličyła.

§ 3. Adnosiny da Litoŭcaŭ i Ukraincaŭ.

Da hetych dvuch narodaŭ BChD adnosilasia susim inakš, jak da papiarednich. Hetyja narody BChD uvažała naturalnymi sajuźnikami Biełaruskaha narodu.

Hetkaja palityčnaja ideolohija BChD svaje pryčyny maje miž inšym u litoŭska-biełaruskaj tradycyi. Majem tut na dumcy nia tolki tradycyi Vialikaha Kn. Litoŭskaha, ale i tradycyi śviažejšyja, tradycyi ŭžo z časaŭ litoŭskaha sučasnaha nacyjanalnaha renesansu i z časaŭ pačatkaŭ hetkaha-ž renesansu biełaruskaha. Hetyja tradycyi, peŭniež, žjaŭlajucca adhałoskam našaj supolnaj minuŭščyny i dziela hetaha ŭ jej znachodzim vobak Litoŭcaŭ i Biełarusaŭ tak-ža i Ukraincaŭ. Daskanalnym adbićciom hetkaj tradycyi źjaŭlajecca časapis "Litwa", jaki papolsku prad vajnoj vydavali ŭ Vilni Litoŭcy, što ŭžo zabylisia svajej movy, ale nie zabylisia svajej nacyjanalnaści.

"Litwa" vychodziła ad 1908 da 1914 h., śpiarša, jak miesiačnik, paśla jak dvutydniovik i ŭrešcie, jak tydniovik. U hetym časapisie tak mnoha i tak prychilna ŭdzialałasia miesca Biełarusam, što varta da hetaha pryhledzicca bližej.

№ 1, 1908 h., art. "Zgoda co do języków": Biełarusy kataliki Vilenščyny i Horadzienščyny što da svajho pachodžańnia ahułam zaličajucca da Litoŭcaŭ, ale, nia hledziačy na heta, pryznajecca im patreba i prava ich biełaruskaj movy.

Toje-ž spatykajem i ŭ № 2, u art. "Litwa katolicka — stanowi naród litewski"..

Ahułam-ža "Litwa" Biełaruski narod pryznaje biez zaściarohaŭ, baronić jaho pravoŭ i spryjaje jaho adradžeńniu.

№ 2, 1909, art. "Prasa litewska" piša: ..."My nia chočam ani zabirać haradoŭ, ani ich dzialić u značeńni nacyjanalnym. Vilnia adnolkava dobra moža być asiarodkam litoŭskim, jak i biełaruskim. Z pryčyny Vilni my z Biełarusami spračacca nia budziem, patrapim žyć zhodna, a heta dziela taho, što ani my, ani jany nia majem ahresyŭnych metaŭ"...

U tym-ža numary ŭ art. "Co trzeba robić księżom, wygnanym na Białoruś", radzicca ksiandzom Litoŭcam, naznačanym na biełaruskija parafii, pravodzić tam biełaruskuju adradženska-nacyjanalnuju pracu.

U № 3, u art. "Prasa ukraińska" miž inšym spatykajem dumku ab patrebie bližejšaha sužyćcia litoŭska-biełaruska-ukrainskaha.

U № 5, u art. "O stosunku pobratymczych narodów do Białorusinów" padčorknuty dobryja adnosiny da Biełarusaŭ: Litoŭcaŭ i Ukraincaŭ.

U № 4 i ŭ nastupnych, u jakich padajecca statystyka nacyjanalnaściaŭ Vilenščyny i Horadzienščyny, spatykajem dumku, što ŭsiudy, dzie razlahajecca biełaruskaja mova, patreba ŭvieści hetuju movu ŭ kaścioł.

U № 7 spatykajem viestki z ukrainskich hazet, asabliva z "Ukrainische Rundschau", vydavanaha ŭ Vienie, u jakim pašyrałasia ideja ukrainska-biełaruska-litoŭskaha zbližeńnia.

U № 11, pad zahałoŭkam: "Kiedy nasza mowa wejdzie do kościoła", pamieščana pabiełarusku karespandencyja z Trab, u jakoj dakazvajecca patreba dla Biełarusaŭ katalikoŭ biełaruskaj movy ŭ kaściele.

U № 14 spatykajem karespandencyju z Łyntup, u jakoj aŭtar žalicca, što Biełarusy kataliki nia čujuć tut nikoli kazańniaŭ u kaściele ŭ svajej rodnaj movie.

U № 18 spatykajem hetkuju cikavuju reč: U Łyntupach išła sprečka ab litoŭski jazyk u tamtejšym kaściele. Miascovy probašč ks. Jachim Račkoŭski spraciŭlaŭsia litoŭskaj movie i dakazvaŭ, što Łyntupskaja parafija, likam 6 tysiač asob, jość biełaruskaja. Z hetaj pryčyny "Litwa" tamu-ž ksiandzu radzić zamiest polskaha ŭvieści ŭ kaścioł jazyk biełaruski.

U № 19 spatykajem pabiełarusku: vierš "Ja kliču vas", art. "Treba źniać akulary" (ab polskaj kaścielnaj palitycy), a tak ža "Chroniku biełaruskaha žyćcia".

№№ 5, 10, 12, 13 i 14, 1910 h. pamiaščajuć šyrokija infarmacyi ab biełaruskim nacyjanalnym ruchu.

U № 4, 1911 h., art. "Sprava białoruska" daje šmat viestak ab biełaruskim ruchu.

U № 10 spatykajem krytyku duchoŭnaj katalickaj ułady, jakaja zahadvała probaščam rabić parafijalnyja śpisy, zaznačajučy nacyjanalnaść tolki Litoŭcaŭ i Palakoŭ, a susim paminajučy Biełarusaŭ.

U № 13 u karespandencyi iz Śviancian zaklikajucca Litoŭcy, kab popularyzavali ideju biełaruskaj movy ŭ kaściele i kab pašyrali biełaruskuju katalickuju litaraturu.

U № 5, 1912 h. spatykajem narakańni, što Biełarusy mała pracujuć, što mnohija kirujuć na Varšavu i Krakaŭ i što časta pamahajuć Palakom u baraćbie ich z Litoŭcami, asabliva na nivie kaścielnaj.

U № 6, 1913 h. spatykajem pryvitannie biełaruskaha katalickaha tydniovika "Biełarus" i pažadańnie jamu pamysnaha razvoju.

Ale niemahčyma adciemić tut usio toje, što "Litwa" za 7 hadoŭ svajho isnavańnia źmiaściła prychilnaha i karysnaha dla biełaruskaj spravy. Zaznaču jašče ahulna, što duža mnoha spatykajem tam infarmacyjaŭ ab Biełarusach, artykułaŭ samych-ža Biełarusaŭ, biełaruskich ilustracyjaŭ, abviestkaŭ biełaruskaj (a tak-ža i ŭkrainskaj: „Дiло", „Рада") presy i inš.

Ahułam treba skazać, što "Litwa" jašče na zary biełaruskaha renesansu dobra pieraarała nivu pad ziarnio zhodnaha i pryjaznaha sužyćcia Litoŭcaŭ i Biełarusaŭ. Prychilnyja tak-ža zaŭsiody byli da biełaruskaha ruchu i adnosiny Ukraincaŭ. I heta ŭsio było tady, kali dla polskich nacyjanalistaŭ biełaruskaja sprava była tolki intryhaj Maskvy, a dla Rasiejcaŭ — intryhaj Polščy.

Hetkija prad vajnoj možna było spatkać adnosiny litoŭskaha hramadzianstva da Biełarusaŭ. Ahułam havoračy i zaraz paśla vajny, kali paŭstavała i paŭstała Niezaležnaja Litva, adnosiny hetyja pryncypova tak-ža nie źmianilisia, a možna skazać, što raźvivalisia pamysna dalej.

Tak napr, kali paŭstavała Litva u 1918 h., litoŭskaja dziaržaŭnaja Rada (Taryba) mieła ŭ sabie pradstaŭnikoŭ Biełarusaŭ, a tak-ža stvaryła biełaruskaje ministerstva.[1]

U hetym časie z boku biełaruskaha było imknieńnie stvaryć federacyjnuju litoŭska-biełaruskuju dziaržavu. Praŭda, stvaryć hetaj dziaržavy nie ŭdałosia, vina hetaha ŭ tahačasnych palityčnych abstavinach i ŭ słabaści biełaruskaha ruchu, adnak fakt hetkaha imknieńnia ŭ historyi biełaruska-litoŭskich palityčnych adnosinaŭ novych časaŭ maje svajo značeńnie.

Dla poŭnaści gienezy litoŭska-biełaruskich adnosinaŭ i da ich charaktarystyki padaju tut jašče adzin fakt. U 1919 h. koštam cełaści Bieł. Rady Respubliki paŭstała, jak viedama, polonofilskaja Najvyšejšaja Rada; praŭny biełaruski ŭrad, trymajučysia idei niezaležnaści Biełarusi, musiŭ pakinuć biełaruski Miensk, zaniaty Palakami; znajšoŭ jon prypynak u Koŭnie. Voś-ža tady, 12.XI.1920 h. była padpisana ŭmova miž uradam biełaruskim Łastoŭskaha i ŭradam litoŭskim.

U henaj umovie, aprača abiacańnia biełaruskaha ŭradu padtrymać Litvu ŭ plebiscycie, jaki mieŭsia adbycca ŭ Vilenščynie miž Polščaj i Litvoj, i aprača i inšych mienš važnych punktaŭ, spatykajem punkt 6 hetkaha źmiestu: "Usie spravy datyčna adnosinaŭ miž dziaržavami Biełaruskaj i Litoŭskaj pavinny być razviazany na padstavie dabravolnaha dahavoru ŭradaŭ hetych dziaržavaŭ. Sprava hranic miž hetymi dziaržavami pavinna być raźviazana sposabam zhody paśla sklikańnia pravamočnaha Sojmu Biełaruskaj Narodnaj Respubliki. Da hetaha času miesnaści z pieravahaj biełaruskaha nasielnictva, uchodziačyja ŭ skład Respubliki Litoŭskaj, pavinny kiravacca na padstavie terytoryjalnaj nacyjanalnaj aŭtanomii."[2] Praŭda, usiaho hetaha zrealizavać nie ŭdałosia, bo na pieraškodzie hetamu stali paźniejšyja palityčnyja padziei, adnak śled dobra-susiedzkich i pavažnych litoŭska-biełaruskich adnosinaŭ astaŭsia.

Zaŭsiody tak-ža byli spahadnyja i dobryja adnosiny da biełaruskaha, — časta ŭ łučnaści i da litoŭskaha, — ruchu i Ukraincaŭ. Voś što napr. pisaŭ ab hetym u 1909 h. viedamy ŭkrainski historyk, praf. M. Hrušeŭski, padajučy dumku palityčnaj unii Biełarusi, Ukrainy i Litvy.

"Hety sajuz, jaki maje biezpasredna svaju histaryčnuju i terytoryjalnuju padstavu isnavańnia, — piša M. Hrušeŭski, — jakoha narody tak doŭha byli histaryčna źviazany miž saboj, maje budučyniu i pry tym daloka silniejšuju i tryvalejšuju, jak roznyja palityčnyja systemy astatniaha stahodździa, i niekali vystupić z cełaj siłaj histaryčnaj nieabchodnaści. Hety sajuz, jaki jość tak silny svajej unutranaj siłaj, a nia dziela źvierchniaha prymusu, nia straciŭ svajej pryciahajučaj siły i da siańnia, i heta budzie mieć svajo značeńnie ŭ historyi i pry ŭkładzie palityčnych i nacyjanalnych adnosin."[3]

§ 4. Histaryčny šlach Biełaruskaha narodu na linii kantrastu miž Uschodam i Zachodam.

Voś-ža BChD Litoucaŭ i Ukraincaŭ ŭvažała za naturalnych sajuźnikkaŭ. Padstavaj adnak najhłybiejšaj hetaha nia jość ani henyja vyličanyja fakty lit.-bieł. adnosinaŭ, ani dobryja ŭkrainska-biełaruskija adnosiny, zaznačanyja tolki ahulna. Heta tolki ilustracyja, heta najvyžej dokaz pasredny i druharadny. Jość padstava hałoŭnaja i biezpasrednaja. Voś jana.

U pryrodzie ahułam, a tak-ža i ŭ žyćci čałavieka adzinki, hramadzianstvaŭ i narodaŭ važnuju rol adyjhryvaje prava kantrastu.

Kantrast — heta znača: sastaŭleńnie rečaŭ, paniaćciaŭ, idejaŭ susim praciŭnych, kab, praz pracivienstva i prociŭstaŭleńnie, vydabyć z ich hłybiejsy, svajho rodu novy, sens i značeńnie.

Na biełaruskich ziemlach dzieić geopalityčnaje i palityčna-kulturnaje prava kantrastu: Uschod i Zachad, pravasłaŭje i katalictva, Maskva i Varšava. Voś-ža Biełaruski narod musić tak adnosicca da hetaha kantrastu, kab samomu nie asymilavacca, pakiravaŭšysia ci ŭ adzin bok ci ŭ druhi henaha kantrastu, henaj praciŭnaści, ale kab z jaho vydabyć svoj asobny, palityčna-nacyjanalny, kulturny typ. A kab da hetaha dajści, treba šukać punktu apory na linii henaha kantrastu, na jakoj i znachodzicca Biełaruski narod, a nie na jaho peryferyi, bo tut hublajecca biełaruski hrunt. Bieł. Chryśc. Dem. heta razumieła i hetkuju ideju ŭściaž i raźvivała. Voś hałoŭnyja asnovy jaje palityki: vydabyć z Biełaruskaha narodu jak maha najbolš nacyjanalnaj śviedamaści i praz heta adpornaści na čužyja ŭpłyvy, šukajučy pry hetym družby pradusim u Litoŭcaŭ i Ukraincaŭ, jak u svaich naturalnych sajuźnikaŭ, jakija tak-ža bolš ci mienš znachodziacca na linii taho-ž kantrastu miž Zachodam i Uschodam i ŭ jakich — treba pry hetym adciemić — znachodziacca lohkija, jakimi Biełaruś moža dychać: Bałtyk i Čornaje mora.

Raźvivajučy adnak ideolohiju ab naturalnaści sajuzu Biełarusaŭ, Litoŭcaŭ i Ukraincaŭ, BChD zaŭsiody heta rabiła ŭ płoščy čysta ideovaj, usiakija spravy praktyčnyja, jak spravy terytoryjalnyja, budučyja hranicy i h. d. pakidajučy na baku, pakidajučy ich da taho času, kali-b heta ŭsio mahli vyrašać sami zacikaŭlenyja narody praz svaje lehalnyja pradstaŭnictvy.

  1. М. Засецкі — Міністэрства Беларускіх спраў за 10 месяцаў існаваньня. Коўна, 1919.
  2. St. Elski - Sprawa Białoruska, Warszawa - 1931, bač. 48-49.
  3. Ukr. Rundschau, 1909, No 2. Hetyja słovy Hrušeŭskaha prytočvaju pavodle: Г. Бочковський - Поневолені народи Царської Імперії, IV Білоруси та білоруське відроДжене. 1916, bač. 100.